Sieťotlač

História

Sieťotlač bola vynájdená na Ďalekom východe (Čína, Japonsko, Kórea). Technológia spracovania bola vyvinutá roku 1929 v USA. Po 2. svetovej vojne sa udomácnila i v Európe. Do Československa priviezol ako prvý túto techniku priamo z USA Tomáš Baťa. Najskôr sa používala v úžitkovej grafike a priemysle. Potom ju začali často využívat predstavitelia Pop Artu. Dnes se používá bežne i vo voľnej grafike. V súčasnosti je to veľmi obľúbená moderná grafická technika používaná na potlač tričiek, mikín a iného reklamného textilu. Hodí sa na rýchlu prácu na väčších sériách.

Materiály na potlač

Sieťotlačovou technológiou je možné potláčať všetky bežné materiály, ako sú kovy, koža, papier a pod. Samozrejmosťou sú umelé hmoty i textil. Na každý materiál sú špeciálne farby. Jednoznačnou výhodou sieťotlače je úplná farebná stálosť, trvanlivosť a súčasne priaznivá cena. Aplikácia tejto technológie príamo na textilný materiál je všeobecne najtrvanlivejšia a najkvalitnejšia voľba potlače. Vodou riediteľná farba sa vpije do textilných vláken a po zaschnutí ju je možné prať, žehliť priamo cez motív, pridaním aditíva do farby je možné jej odolnosť ešte viac zvýšiť. Plastizolová farba nanesená priamo na textil sa pri vysokej teplote vysuší a zapečie. Medzi priamou sieťotlačou a transférovou metódou nie je v kvalite de facto žiadny rozdiel. Kde kvôli zložitosti motívu, farebnosti, náročnosti potlače, veľkosti, tvaru predlohy alebo predmetu, na ktorý sa potlač realizuje, sieťotlač nestačí, tam nastupuje sublimačná tlač.

zdroj